Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


o hudbe a hudobných albumoch
HUDOBNÝ ŠTÝL EMO Thumbnail

 

Od polovice osemdesiatych rokov bol výraz emo používaný výhradne pre hudobný žáner inšpirovaný vtedajšou washingtonskou scénou. Keď sa hudba koncom deväťdesiatych rokov dostala do povedomia širšieho publika, začalo slovo nadobúdať ďalšie významy. Pôvod výrazu samotného je nejasný. V roku 1985 členovia skupiny Rites of Spring oznámili v časopise Flipside, že ich niektorí fanúšikovia začali označovať ako „emo“, údajne podľa emócií, ktoré skupina ukazovala pri svojich vystúpeniach. V nasledujúcich rokoch bolo emo vnímané ako skratka z „emotive hardcore“, či „emotional hardcore“, ako bol vtedy tento druh hudby označovaný. V dnešnej dobe je slovo emo používané v širšom význame, a je často považované za skratku slova „emotívny“.

Po roku 2000 začali hudobné skupiny ako Dashboard Confessional popularizovať dramatickejší a osobnejší emo štýl, ktorého texty ďaleko viac oslovovali mládež. Spolu s tým začala byť hudba známejšia, a emo začalo byť okolím používané ako termín pre prehnanú melodrámu či ublíženosť.

Na fanúšikov tak často mierili vety ako „nebuď tak emo“ či „vzmuž sa, emo decko“ vyjadrujúce dojem, že sa berú príliš vážne. Keď začali veľké vydavateľstvá vydávať hudbu skupín ako emo, postupne sa zjednotili aj rôzne štýly ich prezentácie. S emo štýlom začal byť spojovaný štýl skupín ako From First To Last alebo Thursday, a to vrátane čierneho líčenia očí a dlhých vlasov, zakrývajúcich oči.

Kapely ktoré sa dajú zaradiť do tohoto štýlu: Fall Out Boy, Finch, From Autumn to Ashes, From First to Last, Funeral for a Friend, Hawthorne Heights, Matchbook Romance, My Chemical Romance, Panic! At The Disco, Silverstein, Something Corporate, The Starting Line, Taking Back Sunday, The Used a veľka kopa ďalších.

emo hudba , štýl , foto , Vizáš , video , diskusia
EMO ŠTÝL (STYLE) Thumbnail

Aj keď emo nie je o obliekaní alebo móde, často sa tento výraz na toto vyjadrenie používa. Tak ako sa predstavitelia rôznych hudobných žánrov vyznačujú osobitým štýlom obliekania, tak aj predstavitelia emo majú svoj štýl. Ide o dva rôzne štýly obliekania. Prvý vychádza z „indie emo“ scény deväťdesiatych rokov, a má väzby v indie rocku a punk rocku. Zahrňuje oblečenie obnoseného vzhľadu, typicky v khaki farbách, prípadne retro štýl. Tričká bývajú menšie, s podtlačou v štýle osemdesiatych rokov. Tašky a batohy bývajú zdobené špendlíkmi a odznakmi rôznych kapiel.

Druhý populárny štýl je tmavší a vyznačuje sa narovnanými dlhšími vlasmi odfarbenými na tmavo (typicky čiernou, červenou, alebo nejakým neprirodzeným odtieňom tmavej farby). Muži nosia tesnejšie nohavice, obvyklý je piercing pier či obočia a tmavý makeup (u žien aj u mužov; najvýraznejšia je čierna ceruzka na oči, ale vyskytujú sa aj červené očné tiene). Častým doplnkom sú okuliare s hrubšími tmavými rámami, ktoré občas nosia aj jedinci ktorí okuliare v skutočnosti nepotrebujú.

Obľúbenou obuvou sú vysoké tenisky alebo skaterské topánky.

Aj keď emo označuje tak obliekanie a postoje fanúšikov emo scény, ako aj pôvodný hudobný štýl, sú od seba tieto dva významy značne odlišné. Emo ako hudobný štýl dlho predchádza slangovému označeniu „emo“. Súčasne je mnoho dnes aktívnych hudobných skupín označovaných ako „emo“ len preto, že sa ich štýl obliekania zhoduje s významom slangového výrazu, no v skutočnosti nepatria medzi predstaviteľov tohto hudobného štýlu.

Prívržencov emo štýlu zvyknú ľudia často mylne zaradzovať medzi masochistov, hlavne kvôli podrezávaniu zápästí. Má to však byť spôsob na odplavenie zlých pocitov.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.